BRATISLAVA - Na Slovensku sa opäť vo veľkom podpisujú petície. Odborári hovoria, že vyzbierali 606 352 podpisov za referendum o predčasných voľbách. Kandidáti na prezidenta majú v uliciach svojich ľudí, ktorí zháňajú podpisy pod ich kandidatúru. Každý ich potrebuje aspoň 15-tisíc.
V piatok Ivan Gašparovič z HZD oznámil, že má viac ako 21 900 podpisov, Pavol Rusko z ANO povedal, že dosť podpisov už má aj Ľubo Roman.
Zákon o petičnom práve presne stanovuje, ako má petícia vyzerať. Každý petičný hárok musí v hlavičke obsahovať všetky predpísané údaje a za platný hlas sa považuje taký, kde je za menom, uvedená presná adresa trvalého bydliska a podpis. Žiaden zákon neprikazuje overenie pravdivosti týchto údajov, kontrolujú sa len formálne náležitosti.
Hovorca prezidenta Ján Füle povedal, že v minulosti sa uvažovalo, že pri overovaní sa bude používať špeciálny počítačový program, ale je to vraj drahá záležitosť. „S políciou by sa spolupracovalo iba keby bol počet podpisov okolo hranice potrebnej na vypísanie referenda a to zatiaľ nie je aktuálne," hovorí.
Petičných hárkov od odborárov je 17-tisíc, kontroluje ich asi 15 zamestnancov prezidentskej kancelárie. „Vyhadzujú sa také, ktoré sú nečitateľné, duplicitné a také, kde chýbajú údaje, ktoré tam musia byť podľa zákona," povedal Füle. Kontrolóri neoverujú, či hárok podpísal neplnoletý, alebo niekto podpísal viac osôb. V minulosti sa bežne stávalo, že celé strany petícií boli napísané jednou rukou - pokojne mohli byť odpísané z telefónneho zoznamu.
Füle hovorí, že náhodne by sa dalo zisťovať, či podpísaný človek skutočne existuje, či býva na danej adrese, aj či sa podpísal sám, ale bolo by to časovo veľmi náročné. Každý hárok kontroluje jeden človek, po ňom ho už nekontroluje nikto.
„Pozeral som sa včera na kolegyňu, ktorá kontroluje hárky. Na každom bol aspoň jeden podpis neplatný. Bol nečitateľný alebo nekompletný," všimol si Füle. V hárkoch vraj zatiaľ nenarazili napríklad na žiadneho Sandokana, čo sa tiež v minulosti stávalo.
Podpisy by mali v kancelárii skontrolovať do konca týždňa. Hárky zostanú v archíve, kancelária musí zabezpečiť aj to, aby sa osobné údaje z nich nedali zneužiť.
Ústavný právnik Ladislav Orosz priznáva, že petičný zákon má nedostatky. „V zákone nie je priamo napísaný vek, kedy môže človek petíciu podpísať, či to musí byť občan Slovenska a aj novelizácia o nemožnosti podpisu právnickej osoby nie je dokonalá." Neexistuje ani právna úprava, po akom čase od vyzbierania podpisov sa končí platnosť petície. Orosz si nevie predstaviť, ako by sa dalo zabrániť tomu, aby petícia bola bez jedinej pochybnosti.
Čo sa nedá overiť
* na koľkých hárkoch je to isté meno,
* či nejde o dieťa,
* či človek nezomrel,
* či sa človek nepodpísal pod nátlakom,
* pravosť podpisu,
* správnosť mena a adresy.
Ako to vyriešiť
Počítačový program by mohol overiť iba, či súhlasí meno človeka s adresou trvalého bydliska a či sa neopakuje. Overovanie veku a pravosti podpisu by bolo časovo aj finančne veľmi náročné, rovnako ako zisťovanie, či je človek slovenským občanom, alebo nepodpísal petíciu pod nátlakom. Pre dokonalosť by sa museli overovať všetky mená.
Petičné hárky DU sa HZDS pokúsilo spochybniť
V roku 1995 spochybňovala koalícia HZDS, SNS a ZRS účasť Demokratickej únie v parlamente. Tvrdila, že na jej predvolebnej petícii nebol dostatočný počet podpisov, hoci Ústredná volebná komisia ich skontrolovala a stranu do volieb pustila.
Predsedom vyšetrovacej komisie, ktorú Mečiarova koalícia zriadila v parlamente na skúmanie počtu hlasov, bol poslanec HZDS Dušan Macuška. Na základe trestného oznámenia polícia začala preverovať pravosť hlasov na petičných hárkoch. Nikdy sa nepodarilo dokázať, že hlasov bolo menej ako potrebných 10-tisíc, právne by však aj takéto zistenie po voľbách už bolo bezvýznamné. (rk)
